Keď dieťa nechce v noci spať, alebo ako zvládnuť výchovu a nestať sa živým zombie

Veľa rodičov malých detí sa sťažuje, že ich ratolesti v noci nespia, prípadne sa veľmi často budia. Častokrát máme mylnú predstavu, že spánok je niečo, čo musíme naše deti okamžite po narodení naučiť. Ako je to naozaj? A je šanca, že sa skôr, než o tri roky, poriadne v noci vyspíme?

Keď dieťa nechce v noci spať, alebo ako zvládnuť výchovu a nestať sa živým zombie
(zdroj: unsplash.com)

Buďte bábätku nablízku

Veľmi dôležité je pochopiť, že prvé tri roky života od svojho dieťaťa nemôžete čakať niečo ako dokonalý spánkový režim. Ak sa o to budete vytrvalo pokúšať, je možné, že sa čoskoro začnete cítiť frustrovaní a vaše dieťa stále nebude dobre spať. Nemusíte však zúfať – pre lepší spánok vášho dieťatka sa toho dá urobiť veľa. Prvou možnosťou je byť pri dieťati, kým zaspí, naozaj blízko. Či už ho budete mať na rukách, ležať vedľa neho alebo sa ho len jednoducho dotýkať, je to prirodzená ľudská potreba, ktorej uspokojenie vedie k úspechu.

Pokojná domácnosť je základ

Ani vy nezaspíte, ak vo vedľajšej izbe hučí televízor, hlasy príbuzných či susedov. Snažte sa z blízkosti svojho zaspávajúceho bábätka odstrániť všetky rušivé vplyvy a zbytočný stres. Rovnako je dôležité zlepšiť vzťah rodičov, v prípade, že je medzi nimi nepohoda. Tá pôsobí na dieťa ešte horšie, než zapnutá televízia. Poskytnite dieťaťu pred spaním uvoľnenie – u tých menších to môže byť vyplakanie sa, u starších rozprávanie, maznanie sa či túlenie. Dávajte si pozor na to, aby ste nevytvorili u detí takzvané kontrolné mechanizmy alebo návyk na niečo, čo vôbec nie je pred spánkom potrebné, ako napríklad niekoľkohodinové jazdenie v aute alebo podávanie sladkostí či iných jedál na upokojenie.

Bábätká možno vôbec nemusia spať toľko, ako sa predpokladá

Niektorí rodičia kvôli vlastnej únave alebo zámerne nechávajú deti počas noci plakať, aby si nezvykali na to, že k nim stále bude niekto vstávať. Je to to najhoršie, čo môžete urobiť – žiadna dobrá rodičovská starostlivosť počas dňa totiž nevyváži stratu dôvery, strach, frustráciu a pocit bezmocnosti, ktoré dieťatko pociťuje v noci. Nenechávajte teda vaše dieťa plakať bez vašej emočnej účasti a osamote. Niekedy zasa nemusí byť bábätko unavené tak, ako si zvykneme o bábätkách predstavovať. Rovnako, ak ho kvôli svojej neorganizovanosti ukladáme spať až vtedy, keď ideme spať sami a je to neskoro, jeho spánok rozhodíme a potom nemôžeme očakávať, že bude spať podľa presného harmonogramu.